Himalaya: Listen. Learn. Grow.

4.8K Ratings
Open In App
title

Zoom

SME.sk

6
Followers
3
Plays
Zoom

Zoom

SME.sk

6
Followers
3
Plays
OVERVIEWEPISODESYOU MAY ALSO LIKE

Details

About Us

Zoom je týždenný vedecký podcast denníka SME a Rádia_FM. Každú stredu prináša správy zo sveta vedy, vedeckých osobností a objavov, zo sveta astronómie, biológie a medicíny.

Latest Episodes

Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať. Krátke správy z vedy Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov. Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom. Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov. Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.

10 min2 d ago
Comments
Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Našli novú evolučnú zmenu v ľudskom tele

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele. Krátke správy z vedy Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia. Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli. Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí. Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.

11 min1 w ago
Comments
Našli novú evolučnú zmenu v ľudskom tele

Horší priebeh covidu máme kvôli neandertálcom

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov. A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci. Krátke správy z vedy Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky. Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos. Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované. Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.

11 min2 w ago
Comments
Horší priebeh covidu máme kvôli neandertálcom

Pod povrchom Marsu sú jazerá a tečie tam voda

Plasty sú skrátka problém. Ťažko sa rozkladajú, nedá sa ich dobre zbaviť, znečisťujú prírodné prostredie, dostávajú sa v podobe mikročiastočiek do potravinových reťazcov a zabíjajú. Navyše, nie úplne dobre sa recyklujú, no to by teraz mohol zmeniť nový koktail z enzýmov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako by sa dali lepšie recyklovať plasty, ako veľmi zle je na tom grónska ľadová pokrývka i že pod povrchom Marsu sa môžu ukrývať jazerá, kde voda stále tečie. Krátke správy z vedy Nové merania naznačujú, že Mesiac môže byť nebezpečnejší, prinajmenšom, ak sa pozeráme na kozmickú radiáciu. Astronauti budú totiž bombardovaní žiarením, ktorého je dva- až trikrát viac ako toho, ktoré zažívajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Gravitačná šošovka, ktorá by fungovala v novom odbore astronómie gravitačných vĺn, je zrejme ešte nejaký čas vzdialená. Vedci už nejaký čas špekulujú, že by im tento fenomén mohol pomáhať odhaliť veľmi ďaleké alebo staré javy vo vesmíre, no nový výskum naznačuje, že podobné zosilnenie asi v najbližšom čase nedokážeme pozorovať. Rýchlo rotujúce hviezdy, ktoré sa nachádzajú v strede našej galaxie tam zrejme nevznikli. Nová štúdia naznačuje, že na svoju súčasnú pozíciu zrejme domigrovali zo vzdialených končín Mliečnej cesty. Jazerá na Saturnovom mesiaci Titan vytvárajú podobné vrstvy, ako jazerá na Zemi. Kým však na našej planéte je takáto stratifikácia výsledkom zmien teploty, na Titane je dôsledkom chemických reakcií medzi atmosférou a kvapalným metánom, etánom a dusíkom.

11 min3 w ago
Comments
Pod povrchom Marsu sú jazerá a tečie tam voda

Naše predstavy o Vikingoch sú zväčša chybné

Prakticky všetko, čo sme sa naučili z filmov a seriálov, je zle. Vikingovia neboli jednoliatou masou, neboli profesionálnymi bojovníkmi, vlastne mnohí ani nepochádzali zo Škandinávie ani neboli blond. Skrátka, keď sa vedci teraz pozreli na gény, zdá sa, že s Vikingami to bolo celé inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom sú naše predstavy o Vikingoch nesprávne, zistíme, že Slnko prichádza do nového cyklu a čo to pre nás znamená i ako a prečo je nový koronavírus špeciálne nebezpečný pre obéznych ľudí. Krátke správy z vedy Návrat človeka na Mesiac bude stáť 28 miliárd dolárov. Tvrdí to NASA, ktorá predstavila svoj plán návratu na našu prirodzenú družicu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2024 a po Mesiaci by sa mala tentokrát prechádzať aj prvá žena. Nový výskum naznačuje, že otepľovanie morí môže viesť k masovému úhynu rýb. Dôvodom by mohli byť bakteriálne infekcie, ktoré sa už objavujú v prípadoch, keď sa teplota mora v nejakom regióne náhle a výrazne zvýši. Aby prvé mikróby dokázali prežiť na mladučkej Zemi bez kyslíka, odkázané boli na arzén. Tvrdí to nový výskum, ktorý opisuje, ako pred výskytom kyslíka život pri fotosyntéze využíval práve arzén. Dôkaz o možnosti takéhoto cyklu vedci napokon našli aj dnes, v nehostinných podmienkach púšte Atacama. Na severnej pologuli mesiaca Enceladus sa zrejme nachádza nový ľad. Ukazujú to dáta ešte zo sondy Cassini, ktorá skúmala Saturnov systém. Infračervené zábery teraz ukázali, že povrch mesiaca tvorí ľad z jeho vnútra.

11 minSEP 30
Comments
Naše predstavy o Vikingoch sú zväčša chybné

Klimatickú zmenu už nemáme pod kontrolou

Pred pár rokmi sme azda ešte mohli byť optimistami. Mohli sme predstierať, že klimatickú krízu a globálne otepľovanie máme pod kontrolou... lenže nemáme. Dnes už vieme, že cieľ udržať oteplenie planéty do konca storočia pod jeden a pol stupňom je čírou utópiou. Túto hranicu totiž môžeme už čoskoro prekročiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako rapídne sa približujeme ku globálnej teplotnej hranici, ako naše džínsy znečisťujú životné prostredie i ako by raz mohol včelí jed slúžiť na liečbu agresívnej rakoviny. Krátke správy z vedy Niektoré exoplanéty bohaté na uhlík by mohli byť tvorené z diamantov. Kľúčom sú ich materské hviezdy, presnejšie ich pomer uhlíka ku kyslíku. Ak sa k tomuto prostrediu pridá voda, výsledkom môžu byť diamantovo-kremičité planéty. Ak málo spíte, na okamihy vo svojom živote reagujete emotívnejšie. Ukazuje to nový výskum, ktorý porovnával kvalitu spánku s reakciami na vypäté udalosti. Pri nedostatku spánku sa dobrovoľníci ani tak netešili z dobrých vecí. Aj keď prinesieme vzorky marsovskej pôdy späť na Zem, môžeme mať problém v nej nájsť prípadné stopy po živote. Nový výskum totiž naznačuje, že na Marse mohla kedysi tiecť kyselina a tá mohla zničiť všetky takéto stopy. Ľudské biele krvinky používajú na pohyb mechanizmus, ktorý pripomína pádla. Leukocyty toto molekulárne pádlovanie používajú pri svojom plávaní našim telom. Vedci hovoria, že pochopenie tohto pohybu je dôležité na to, aby sme lepšie rozumeli našim imunitným reakciám.

11 minSEP 23
Comments
Klimatickú zmenu už nemáme pod kontrolou

Najvzácnejší prvok by mohol liečiť rakovinu

Bude jej málo. To je zatiaľ asi jediná istota: keď sa nám podarí vyvinúť účinnú a bezpečnú vakcínu proti novému koronavírusu, spočiatku jej bude nedostatok. Štáty by sa preto mali rozhodnúť, kto ju potrebuje najviac a ako by ju mali distribuovať medzi ľudí. Teraz skupina vedcov navrhla rozumné pravidlá, ako by takéto rozdeľovanie malo vyzerať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa čo najspravodlivejšie malo rozdeľovať očkovanie proti Covidu, ako sa mohlo stať, že placebo znižuje stres a i ako by najvzácnejší prvok na planéte mohol pomáhať pri liečbe rakoviny. Krátke správy z vedy Inžinieri úspešne otestovali najväčšie prídavné motory budúcej vesmírnej rakety SLS od NASA. Tá by mohla ľudí znovu vrátiť na Mesiac, prípadne dopraviť budúcich astronautov aj na Mars. Motory sú najväčšie a najvýkonnejšie, aké dosiaľ ľudia vybudovali pre vesmírnu raketu. SLS ich bude mať dva, každý je zložený z piatich častí. Austrálsky rádioteleskop teraz preskúmal desať miliónov hviezd a nenašiel medzi nimi žiadne stopy po prípadných mimozemských technológiách. Astronómovia sa pri tomto výskume zamerali na oblosť oblohy v súhvezdí Plachty. Čím stromy rýchlejšie rastu, tým skôr umierajú. Túto hypotézu teraz potvrdil nový výskum, ktorý ukázal, že rýchlejšie rastúce stromy majú kratšiu dĺžku života. Toto zistenie môže mať vplyv na stratégie, ako viazať uhlík pri boji so zmenou klímy. Každé ôsme úmrtie v Európe súvisí so znečistením životného prostredia. Podľa nového výskumu to sú najmä znečistené ovzdušie, zvukové a chemické znečistenie. Vedci zároveň zdôrazňujú, že pandémia koronavírusu nás okrem iného učí, ako ľudské zdravie súvisí so zdravím ekosystémov.

11 minSEP 16
Comments
Najvzácnejší prvok by mohol liečiť rakovinu

Čip v mozgu má zabrániť zotročeniu umelou inteligenciou

Viete si predstaviť, že by ste raz boli prepojení so svojim počítačom? Tak naozajstne, fyziky, mali čip v mozgu. A viete si predstaviť, že toto by mal byť spôsob, ako by sme zabránili umelým inteligenciám zotročiť ľudstvo? No, prinajmenšom Elon Musk si to predstaviť vie. A teraz ukázal prvé kroky týmto smerom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za prepájaním ľudí, zvierat a počítačov, dozvieme sa, ako gravitačná astronómia objavila nový druh čiernych dier i aký môžu mať hurikány vplyv na vývoj jašteríc. Krátke správy z vedy Výživové doplnky pre kulturistov môžu mať vplyv na starnutie a mohli by predlžovať život, naznačujú experimenty na myšiach. Hlodavce, ktorým podávali takzvaný alfa-ketoglutarát, boli zdravšie ako kontrolná skupina. Grónska ľadová pokrývka dosiahla svoj bod zlomu už pred 20 rokmi. V najbližšej budúcnosti tak bude len strácať svoju ľadovú masu, tvrdí nový výskum. Vedci zároveň zdôrazňujú, že kritická bude redukcia emisií. Asfalt môže prispievať k znečisťovaniu vzduchu, naznačuje nový výskum. Deje sa tak najmä v lete, počas horúcich dní, počas ktorých sa z asfaltu uvoľňuje mix organických zlúčenín, vrátane nebezpečných znečisťujúcich látok. Výskum ukazuje, že u mladých pacientov dokáže v tele existovať aj nový koronavírus aj protilátky proti nemu. Pri väčšine vírusov pritom platí, že akonáhle narazíte na protilátky, už nájsť vírusové častice nedokážete. Znamená to, že deti môžu koronavírus šíriť aj vtedy, ak u nich objavíme protilátky.

11 minSEP 9
Comments
Čip v mozgu má zabrániť zotročeniu umelou inteligenciou

V magnetickom poli Zeme objavili anomáliu

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia. Krátke správy v z vedy Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách. Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov. Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky. Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.

11 minSEP 2
Comments
V magnetickom poli Zeme objavili anomáliu

Kolumbus nepriviezol syfilis z Ameriky

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie. Krátke správy z vedy Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova. Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta. Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty. Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.

10 minAUG 26
Comments
Kolumbus nepriviezol syfilis z Ameriky

Latest Episodes

Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať. Krátke správy z vedy Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov. Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, ktorú vo štvrtok zverejnil zdravotnícky portál medRxiv. Výsledky ale zatiaľ neprešli recenzným procesom. Čudná hviezde Betelgeuse je zrejme menšia a bližšie, ako sme sa dosiaľ domnievali. A podľa novej štúdie tak môže trvať ďalších stotisíc rokov, kým vybuchne. Hviezda má mať zhruba 750-násobok polomeru Slnka a má byť od nás vzdialená zhruba 530 svetelných rokov. Mikrobiálna diverzita na morskom dne je podobne pestrá, ako na zemskom povrchu. Vedci analyzovalo takmer tri stovky vzoriek z morských sedimentov z desiatok miest po celom svete. Následne výskumníci narazili na DNA desiatok tisíc rôznych druhov mikroorganizmov.

10 min2 d ago
Comments
Vedci odmerali dosiaľ najkratší čas

Našli novú evolučnú zmenu v ľudskom tele

Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele. Krátke správy z vedy Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia. Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným z vysvetlení, prečo mnohí pozitívni ľudia na Covid-19 nepociťujú žiadne alebo len slabé príznaky, napriek tomu, že šíria nákazu okolo seba bez toho, aby o tom vedeli. Oceánske hĺbky sa tiež pomaly otepľujú. Ukazuje to nový výskum, ktorý sa zameral na teploty v nižších oceánskych vrstvách. Otepľovanie sa tak podľa štúdie dá namerať už aj na dne morí. Vtáky sa delia o potravu s menej úspešnými jedincami. Nový výskum ukazuje, ako sa vtáky dokážu pri potrave porovnávať a podeliť sa tými, ktorí žiadnu potravu nemajú. Takúto pomoc sme pritom dlho považovali iba za výsadu ľudí, neskôr sme ju objavili napríklad u primátov či ďalších druhov.

11 min1 w ago
Comments
Našli novú evolučnú zmenu v ľudskom tele

Horší priebeh covidu máme kvôli neandertálcom

Sú to naši predkovia. Dnes vieme, že neandertálci boli nielenže oveľa múdrejší, šikovnejší a vyspelejší, ako sme si ešte pred desaťročiami mysleli, vieme aj to, že dodnes v sebe nosíme nejakú časť neandertálskych génov. A práve tieto gény môžu byť teraz problémom: zdá sa totiž, že niektoré z nich môžu súvisieť s ťažkým priebehom nového ochorenia Covid-19. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, čo majú spoločné naše pozostatky po neandertálcoch s novým koronavírusom, zistíme, že fosfán na Venuši sme objavili zrejme už pred desaťročiami a vyberieme sa aj za Maymi a veľkým objavom, ktorý urobili slovenskí vedci. Krátke správy z vedy Nová experimentálna liečba rakoviny dokáže zničiť rakovinové bunky v rovnakej miere ako chemoterapia. A to všetko bez použitia akýchkoľvek liekov. Kľúčom sú nanotechnológie, presnejšie nanočastice oxidu kremičitého, ktoré vedci prezliekli za jednu z esenciálnych aminokyselín, ktorú potrebujú aj zhubné bunky. Astronómovia narazili na dôkaz, že planéty začínajú vznikať už v dobe, keď sa ich materská hviezda v systéme ešte iba formuje. Ukazujú to zábery mladučkého systému IRS 63, ktorý sa nachádza asi 470 svetelných rokov ďaleko od Zeme v súhvezdí Hadonos. Mravce zrejme dokážu používať nástroje na to, aby sa vyhli utopeniu. Druh Solenopsis richteri používa piesok, aby získal tekutú potravu z nádob, v ktorých by sa mohol utopiť. Takéto sofistikované využívanie nástrojov pritom dosiaľ u zvierat nebolo pozorované. Niektoré planéty vo vesmíre sú lepším miestom na život ako je naša Zem. Dodnes vedci už narazili na desiatky exoplanét, ktoré môžu mať lepšie podmienky alebo ktoré obiehajú okolo výhodnejšej hviezdy. Vedci týchto 24 telies nazvali superobývateľné planéty a všetky sú vzdialené viac ako sto svetelných rokov.

11 min2 w ago
Comments
Horší priebeh covidu máme kvôli neandertálcom

Pod povrchom Marsu sú jazerá a tečie tam voda

Plasty sú skrátka problém. Ťažko sa rozkladajú, nedá sa ich dobre zbaviť, znečisťujú prírodné prostredie, dostávajú sa v podobe mikročiastočiek do potravinových reťazcov a zabíjajú. Navyše, nie úplne dobre sa recyklujú, no to by teraz mohol zmeniť nový koktail z enzýmov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako by sa dali lepšie recyklovať plasty, ako veľmi zle je na tom grónska ľadová pokrývka i že pod povrchom Marsu sa môžu ukrývať jazerá, kde voda stále tečie. Krátke správy z vedy Nové merania naznačujú, že Mesiac môže byť nebezpečnejší, prinajmenšom, ak sa pozeráme na kozmickú radiáciu. Astronauti budú totiž bombardovaní žiarením, ktorého je dva- až trikrát viac ako toho, ktoré zažívajú na Medzinárodnej vesmírnej stanici. Gravitačná šošovka, ktorá by fungovala v novom odbore astronómie gravitačných vĺn, je zrejme ešte nejaký čas vzdialená. Vedci už nejaký čas špekulujú, že by im tento fenomén mohol pomáhať odhaliť veľmi ďaleké alebo staré javy vo vesmíre, no nový výskum naznačuje, že podobné zosilnenie asi v najbližšom čase nedokážeme pozorovať. Rýchlo rotujúce hviezdy, ktoré sa nachádzajú v strede našej galaxie tam zrejme nevznikli. Nová štúdia naznačuje, že na svoju súčasnú pozíciu zrejme domigrovali zo vzdialených končín Mliečnej cesty. Jazerá na Saturnovom mesiaci Titan vytvárajú podobné vrstvy, ako jazerá na Zemi. Kým však na našej planéte je takáto stratifikácia výsledkom zmien teploty, na Titane je dôsledkom chemických reakcií medzi atmosférou a kvapalným metánom, etánom a dusíkom.

11 min3 w ago
Comments
Pod povrchom Marsu sú jazerá a tečie tam voda

Naše predstavy o Vikingoch sú zväčša chybné

Prakticky všetko, čo sme sa naučili z filmov a seriálov, je zle. Vikingovia neboli jednoliatou masou, neboli profesionálnymi bojovníkmi, vlastne mnohí ani nepochádzali zo Škandinávie ani neboli blond. Skrátka, keď sa vedci teraz pozreli na gény, zdá sa, že s Vikingami to bolo celé inak. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, v čom sú naše predstavy o Vikingoch nesprávne, zistíme, že Slnko prichádza do nového cyklu a čo to pre nás znamená i ako a prečo je nový koronavírus špeciálne nebezpečný pre obéznych ľudí. Krátke správy z vedy Návrat človeka na Mesiac bude stáť 28 miliárd dolárov. Tvrdí to NASA, ktorá predstavila svoj plán návratu na našu prirodzenú družicu. Misia by sa mohla odohrať už v roku 2024 a po Mesiaci by sa mala tentokrát prechádzať aj prvá žena. Nový výskum naznačuje, že otepľovanie morí môže viesť k masovému úhynu rýb. Dôvodom by mohli byť bakteriálne infekcie, ktoré sa už objavujú v prípadoch, keď sa teplota mora v nejakom regióne náhle a výrazne zvýši. Aby prvé mikróby dokázali prežiť na mladučkej Zemi bez kyslíka, odkázané boli na arzén. Tvrdí to nový výskum, ktorý opisuje, ako pred výskytom kyslíka život pri fotosyntéze využíval práve arzén. Dôkaz o možnosti takéhoto cyklu vedci napokon našli aj dnes, v nehostinných podmienkach púšte Atacama. Na severnej pologuli mesiaca Enceladus sa zrejme nachádza nový ľad. Ukazujú to dáta ešte zo sondy Cassini, ktorá skúmala Saturnov systém. Infračervené zábery teraz ukázali, že povrch mesiaca tvorí ľad z jeho vnútra.

11 minSEP 30
Comments
Naše predstavy o Vikingoch sú zväčša chybné

Klimatickú zmenu už nemáme pod kontrolou

Pred pár rokmi sme azda ešte mohli byť optimistami. Mohli sme predstierať, že klimatickú krízu a globálne otepľovanie máme pod kontrolou... lenže nemáme. Dnes už vieme, že cieľ udržať oteplenie planéty do konca storočia pod jeden a pol stupňom je čírou utópiou. Túto hranicu totiž môžeme už čoskoro prekročiť. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako rapídne sa približujeme ku globálnej teplotnej hranici, ako naše džínsy znečisťujú životné prostredie i ako by raz mohol včelí jed slúžiť na liečbu agresívnej rakoviny. Krátke správy z vedy Niektoré exoplanéty bohaté na uhlík by mohli byť tvorené z diamantov. Kľúčom sú ich materské hviezdy, presnejšie ich pomer uhlíka ku kyslíku. Ak sa k tomuto prostrediu pridá voda, výsledkom môžu byť diamantovo-kremičité planéty. Ak málo spíte, na okamihy vo svojom živote reagujete emotívnejšie. Ukazuje to nový výskum, ktorý porovnával kvalitu spánku s reakciami na vypäté udalosti. Pri nedostatku spánku sa dobrovoľníci ani tak netešili z dobrých vecí. Aj keď prinesieme vzorky marsovskej pôdy späť na Zem, môžeme mať problém v nej nájsť prípadné stopy po živote. Nový výskum totiž naznačuje, že na Marse mohla kedysi tiecť kyselina a tá mohla zničiť všetky takéto stopy. Ľudské biele krvinky používajú na pohyb mechanizmus, ktorý pripomína pádla. Leukocyty toto molekulárne pádlovanie používajú pri svojom plávaní našim telom. Vedci hovoria, že pochopenie tohto pohybu je dôležité na to, aby sme lepšie rozumeli našim imunitným reakciám.

11 minSEP 23
Comments
Klimatickú zmenu už nemáme pod kontrolou

Najvzácnejší prvok by mohol liečiť rakovinu

Bude jej málo. To je zatiaľ asi jediná istota: keď sa nám podarí vyvinúť účinnú a bezpečnú vakcínu proti novému koronavírusu, spočiatku jej bude nedostatok. Štáty by sa preto mali rozhodnúť, kto ju potrebuje najviac a ako by ju mali distribuovať medzi ľudí. Teraz skupina vedcov navrhla rozumné pravidlá, ako by takéto rozdeľovanie malo vyzerať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa čo najspravodlivejšie malo rozdeľovať očkovanie proti Covidu, ako sa mohlo stať, že placebo znižuje stres a i ako by najvzácnejší prvok na planéte mohol pomáhať pri liečbe rakoviny. Krátke správy z vedy Inžinieri úspešne otestovali najväčšie prídavné motory budúcej vesmírnej rakety SLS od NASA. Tá by mohla ľudí znovu vrátiť na Mesiac, prípadne dopraviť budúcich astronautov aj na Mars. Motory sú najväčšie a najvýkonnejšie, aké dosiaľ ľudia vybudovali pre vesmírnu raketu. SLS ich bude mať dva, každý je zložený z piatich častí. Austrálsky rádioteleskop teraz preskúmal desať miliónov hviezd a nenašiel medzi nimi žiadne stopy po prípadných mimozemských technológiách. Astronómovia sa pri tomto výskume zamerali na oblosť oblohy v súhvezdí Plachty. Čím stromy rýchlejšie rastu, tým skôr umierajú. Túto hypotézu teraz potvrdil nový výskum, ktorý ukázal, že rýchlejšie rastúce stromy majú kratšiu dĺžku života. Toto zistenie môže mať vplyv na stratégie, ako viazať uhlík pri boji so zmenou klímy. Každé ôsme úmrtie v Európe súvisí so znečistením životného prostredia. Podľa nového výskumu to sú najmä znečistené ovzdušie, zvukové a chemické znečistenie. Vedci zároveň zdôrazňujú, že pandémia koronavírusu nás okrem iného učí, ako ľudské zdravie súvisí so zdravím ekosystémov.

11 minSEP 16
Comments
Najvzácnejší prvok by mohol liečiť rakovinu

Čip v mozgu má zabrániť zotročeniu umelou inteligenciou

Viete si predstaviť, že by ste raz boli prepojení so svojim počítačom? Tak naozajstne, fyziky, mali čip v mozgu. A viete si predstaviť, že toto by mal byť spôsob, ako by sme zabránili umelým inteligenciám zotročiť ľudstvo? No, prinajmenšom Elon Musk si to predstaviť vie. A teraz ukázal prvé kroky týmto smerom. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vydáme za prepájaním ľudí, zvierat a počítačov, dozvieme sa, ako gravitačná astronómia objavila nový druh čiernych dier i aký môžu mať hurikány vplyv na vývoj jašteríc. Krátke správy z vedy Výživové doplnky pre kulturistov môžu mať vplyv na starnutie a mohli by predlžovať život, naznačujú experimenty na myšiach. Hlodavce, ktorým podávali takzvaný alfa-ketoglutarát, boli zdravšie ako kontrolná skupina. Grónska ľadová pokrývka dosiahla svoj bod zlomu už pred 20 rokmi. V najbližšej budúcnosti tak bude len strácať svoju ľadovú masu, tvrdí nový výskum. Vedci zároveň zdôrazňujú, že kritická bude redukcia emisií. Asfalt môže prispievať k znečisťovaniu vzduchu, naznačuje nový výskum. Deje sa tak najmä v lete, počas horúcich dní, počas ktorých sa z asfaltu uvoľňuje mix organických zlúčenín, vrátane nebezpečných znečisťujúcich látok. Výskum ukazuje, že u mladých pacientov dokáže v tele existovať aj nový koronavírus aj protilátky proti nemu. Pri väčšine vírusov pritom platí, že akonáhle narazíte na protilátky, už nájsť vírusové častice nedokážete. Znamená to, že deti môžu koronavírus šíriť aj vtedy, ak u nich objavíme protilátky.

11 minSEP 9
Comments
Čip v mozgu má zabrániť zotročeniu umelou inteligenciou

V magnetickom poli Zeme objavili anomáliu

Už to je trochu aj opakujúca sa správa. Pretože ak by bolo čosi zvláštne, tak by to bolo asi zistenie, že sa hviezda Betelgeuze začala správať normálne. Toto slnko na konci svojho života však zase robí čosi, čo by robiť nemalo. A mätie pri tom astronómov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom znovu vyberieme za hviezdou Betelgeuze, zistíme, že v našom magnetickom poli Zeme sa vyskytuje čudná anomália a že vedci mimochodom vyriešili matematický problém, ktorý ich trápil desaťročia. Krátke správy v z vedy Vedci odhalili molekulárny mechanizmus, ktorý umožňuje rastlinám dýchať. Medzi zvieratami a rastlinami je totiž rozdiel, ako získavajú energiu a rastú. Výskumníci teraz prvý raz ukázali trojrozmernú proteínovú štruktúru, ktorá je kľúčová pri transportnom reťazci v rastlinných mitochondriách. Naše pravidlá na rozstupy a sociálne dištancovanie sa sú v prípade nového koronavírusu nedostatočné a vychádzajú zo starých modelov. Nový výskum naznačuje, že dvojmetrové rozstupy skrátka nestačia. Aktuálne pochopenie šírenia vírusu hovorí, že drobné kvapôčky sa môžu šíriť na vzdialenosť až osem metrov. Baktérie by mohli prežiť cestu medzi Marsom a Zemou. Pri tejto ceste kozmom by pritom museli zvládnuť extrémny chlad či vesmírnu radiáciu. Nový výskum teraz ukázal, že istý druh rezistentných mikróbov rodu Deinococcus dokáže vytvárať akési agregáty a vďaka nim vo vesmíre prežiť roky. Umelé inteligencie by raz mohli predpovedať zemetrasenia a výbuchy sopiek. Seizmické dáta z minulosti totiž naznačovali prichádzajúcu udalosť, no tieto signály si ľudia neboli schopní všimnúť. Nový výskum ukazuje, ako by to mohli zvládnuť algoritmy na základe strojového učenia sa.

11 minSEP 2
Comments
V magnetickom poli Zeme objavili anomáliu

Kolumbus nepriviezol syfilis z Ameriky

Dlho sme to považovali za historický fakt. Tak, ako európski kolonizátori privliekli do Ameriky svoje choroby a prakticky tak vyhladili mnohé populácie pôvodných obyvateľov, niektoré ochorenia si priniesli aj naspäť do Európy. Napríklad taký syfilis, ten vraj mala na starý kontinent priniesť výprava Krištofa Kolomba. Akurát to teda nie je pravda. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na pôvod syfilisu v Európe, zistíme, ako by mohli oči namaľované na kravských zadkoch chrániť dobytok pred útokmi levov i ako by sa dali premeniť tehly domov na fungujúce batérie. Krátke správy z vedy Zvláštne blikanie hviezdy Betelgeuse môže vysvetľovať výtrysk hustých plynov. Ten sa putujúcim vesmírom ochladil a vytvoril čosi ako mrak, ktorý z nášho pohľadu blokoval časť hviezdy. Mohlo by to vysvetľovať zmeny jej jasnosti, astronómovia kvôli nim špekulovali, že hviezda môže čoskoro vybuchnúť ako supernova. Naše pristávanie na Mesiaci môže kontaminovať výskum ľadu na lunárnych póloch. Nový výskum teraz ukazuje, že výfukové plyny z pristávacích modulov sa rýchlo rozšíria po tomto telese a kontaminujú vedecké dáta. Planétka Psyché nachádzajúca sa medzi Marsom a Jupiterom je zrejme pozostatkom o planéte, ktorá sa nikdy nesformovala. Ukazujú to nové modely, podľa ktorých je Psyché vlastne planetárnym jadrom, ktoré zostalo po narušení procesu formovania sa planéty. Odolnosť voči našim antibiotikám nespôsobuje len ich nadužívanie. Nový výskum naznačuje, že rezistenciu zapríčiňuje aj znečistenie. Nová analýza ukázala koreláciu medzi odolnosťou mikróbov na antibiotiká a kontamináciou životného prostredia ťažkými kovmi.

10 minAUG 26
Comments
Kolumbus nepriviezol syfilis z Ameriky
success toast
Welcome to Himalaya LearningClick below to download our app for better listening experience.Download App