Himalaya: Listen. Learn. Grow.

4.8K Ratings
Open In App
title

Dejiny

SME.sk

2
Followers
56
Plays
Dejiny

Dejiny

SME.sk

2
Followers
56
Plays
OVERVIEWEPISODESYOU MAY ALSO LIKE

Details

About Us

Týždenný podcast o významných historických udalostiach s hosťami. Pripravuje denník SME v spolupráci s Historickou revue. Moderuje Jaroslav Valent.

Latest Episodes

Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?

Štyri desaťročia tvorila súčasť života v komunistickom režime a bariéru, ktorú sa zdalo takmer nemožné prekonať. Vari nič necharakterizovalo túto dobu lepšie než práve železná opona – ostro strážená hranica Československa s tzv. kapitalistickými krajinami – teda so západným Nemeckom a Rakúskom. Hoci mala chrániť, v skutočnosti držala vo väzení milióny ľudí. Pohraničná stráž, ktorá dozerala na pohyb v blízkosti hraníc, sa preto stala jednou z najrepresívnejších a najobávanejších zložiek režimu. Dokladajú to stovky zabitých ľudí, ktorí neuspeli vo svojej snahe prejsť na druhú stranu a dostať sa do slobodného sveta. Takáto hranica z ostnatého drôtu, napojeného na elektrické napätie, so strážnymi psami a pozorovateľňami na každom rohu bola tiež len pár kilometrov od Bratislavy. Dnes ju pripomína pamätník Brána slobody pod hradom Devín, na ktorom nájdeme mená všetkých, ktorí na týchto krvavých hraniciach zomreli. Ako fungovala obávaná Pohraničná stráž a v akom režime sa odohrával život v pohraničných obciach? A ako sa dnes staráme o historickú pamäť, ktorá poukazuje na zločiny komunizmu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Miklem z Ústavu pamäti národa. Tento diel podcastu Dejiny vychádza s podporou Bratislavského samosprávneho kraja, o jeho aktivitách na zachovanie historickej pamäti v okolí Bratislavy preto hovorí aj Ján Mitáč z oddelenia kultúry BSK.

51 min3 d ago
Comments
Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?

Dejiny, americkí prezidenti: Pri zrode USA stál vojak Washington a učenec Jefferson

Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia. George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov. V dnešnom podcaste sa preto pozrieme bližšie aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich poznáme z ikonického Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov. Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráv...

59 min1 w ago
Comments
Dejiny, americkí prezidenti: Pri zrode USA stál vojak Washington a učenec Jefferson

Netúžia po vyznamenaniach, ale po kontakte s ľuďmi. Ako dnes žijú vojnoví veteráni?

Každý jedenásty deň jedenásteho mesiaca v roku o 11 hodine sa vo Veľkej Británii zastaví na pár minút život. Ľudia si týmto spôsobom pripomínajú obete prvej svetovej vojny a v istom zmysle aj obete každej vojny. 11. november je aj u nás na Slovensku Dňom vojnových veteránov a jeho symbolom sa stal po celom svete vlčí mak. Hovorí sa, že tento neveľký červený kvet vyrastal na hroboch vojakov, ktorí padli počas bojov na západnom fronte. Nesmierne ľudské utrpenie, ktoré odštartovalo dramatické 20. storočie, tak vyjadruje tento drobný symbol a to naprieč všetkými krajinami, ktoré boli v minulosti rozdelené zákopmi, frontovými líniami i nenávistnou propagandou. Hoci k nám tento symbol a pripomienka tohto dňa prišli zo západných krajín, v rovnakej miere platia aj pre nás. Spomienka na padlých a starostlivosť o vojnových veteránov je súčasťou verejného života v každej civilizovanej krajine, o to viac, keď sa nás tieto vojnov...

29 min1 w ago
Comments
Netúžia po vyznamenaniach, ale po kontakte s ľuďmi. Ako dnes žijú vojnoví veteráni?

Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodne...

37 min2 w ago
Comments
Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský

Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Hovoria si umelci, schádzajú sa v zafajčených krčmách, pivniciach či stodolách na vidieku, vedú poburujúce reči a provokácie proti socialistickému zriadeniu ČSSR. Aj takto by mohla znieť správa Štátnej bezpečnosti o príslušníkoch neoficiálnej kultúrnej scény, pre ktorých sa vžilo všeobecné označenie „máničky“. Tieto tzv. indivíduá s dlhými vlasmi a neuniformného zovňajšku predstavovali v Československu 70. a 80. rokov jeden z mála ostrovov slobody či pozitívnej deviácie. Hoci chceli len hrať svoju muziku, komunistický režim nad nimi dvíhal obočie, sledoval, vypočúval a neraz aj zatváral do väzenia. Táto neoficiálna druhá kultúra si však napriek rozhorčeným článkom v oficiálnej tlači či kampani Socialistického zväzu mládeže získavala svojich nadšených priaznivcov. Veď napokon v prostredí všeobecnej šedi normalizácie muselo toto zakázané ovocie chutiť o to viac. Ako sa formoval hudobný underground v komu...

34 min3 w ago
Comments
Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Bolo to posledné slávne obdobie sumerskej civilizácie, keď sa jej kultúrne a architektonické bohatstvo zhmotnilo do takých pamiatok ako je stále existujúci zikkurat boha Nannu v meste Ur v dnešnom južnom Iraku. Napokon, toto mesto dalo aj názov celej epoche. Tretia dynastia z Uru, ktorá zaznamenala svoj mocenský vzostup i pád na prelome 3. a 2. tisícročia pred n. l., dodnes fascinuje archeológov a historikov – priniesla prepracovanú štátnu správu, pôsobivú infraštruktúru a majestátne stavby, ktoré inšpirovali staroveké ríše aj v ďalších storočiach. Jej náhly koniec dodnes vyvoláva otázky, na ktoré sa snažia odpovedať aj slovenskí archeológovia. Čo nám z tohto ohromujúceho kultúrneho dedičstva zostalo a ako sa sumerská stopa prejavovala v dejinách Mezopotámie aj v ďalších epochách? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a archeológom Drahoslavom Hulínkom so Slovenského archeologického a histori...

42 minOCT 25
Comments
Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Mýtický vladár Minos, nepreniknuteľný labyrint a v ňom ukrytá príšera Minotaurus, ktorú napokon v slávnej gréckej báji skolí hrdina Théseus. Pre milovníka histórie a gréckej mytológie sú to azda prvé asociácie, ktoré sa mu v mysli objavia pri spomienke na Krétu. Ešte väčšiu zvedavosť u návštevníka tohto krásneho ostrova uprostred Stredozemného mora vyvolá obrovský palácový komplex v Knósse s najstaršou trónnou sálou v Európe, s fantastickými farebnými výjavmi na stenách a s bludiskom chodieb a nádvorí. Napriek mimoriadne vysokej pozornosti historikov však o nositeľoch tejto dávnej kultúry doby bronzovej vieme málo. Vedci stále nerozlúštili ich písmo a aj preto o ich politickom či náboženskom živote môžeme zatiaľ vyslovovať jedine hypotézy. Čo teda vlastne vieme o minojskej civilizácii a čo znamenala vo svojej epoche? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeologičkou a egyptologičkou Veroni...

38 minOCT 18
Comments
Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia. Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil. Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie. Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov. Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku. Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les? A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť ...

33 minOCT 11
Comments
Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

Bielo-červeno-biela.to sú farby vlajky, ktorá dnes sprevádza protesty obyvateľov Bieloruska proti režimu Alexandra Lukašenka aich túžbu po slobode. Táto kombinácia farieb však do veľkej mieri sprevádza aj náš záujem asympatie ktejto síce nie príliš vzdialenej, ale oto viac stále neznámej krajine. Vtelevízii ina sociálnych sieťach sledujeme davy obyčajných ľudí vuliciach bieloruských miest, vyzbrojených jedine svojimi národnými symbolmi – historickou bielo-červeno-bielou vlajkou aznakom – Pahoňom, teda bielym jazdcom sdvojkrížom na štíte. Apýtame sa samých seba, čo otejto krajine aobieloruskom národe vlastne vieme? Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa Bielorusko objavilo na mape Európe len nedávno po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Aže teda ide onárod, ktorého štátnosť má len krátke trvanie. Ak sa však pozrieme hlbšie apozornejšie do minulosti, zistíme, že jeho prítomnosť je vdejinách strednej avýcho...

44 minOCT 4
Comments
Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

František Štefan Lotrinský ajeho baroková krajina vHolíči

Poznáme ho predovšetkým ako manžela Márie Terézie, formálneho spoluvládcu a rímsko-nemeckého cisára. František Štefan Lotrinský bol však napriek množstvu svojich titulov mužom bez faktickej politickej moci. Napriek tomu sa aj do našich dejín výrazne zapísal ako nadaný podnikateľ a obchodník, ktorý neraz vypomáhal aj štátnej pokladnici vysokými pôžičkami. Vari najvýraznejšie sa jeho prítomnosť podpísala na panstve v Holíči a blízkom okolí. A nie je to len nádherný kaštieľ, postavený v duchu viedenského tereziánskeho klasicizmu, ale aj početné manufaktúry v okolí a unikátny štvorkrídlový žrebčín v Kopčanoch. Holíčska keramika sa práve vďaka schopnostiam a vytrvalosti Františka Štefana Lotrinského stala vo svojej dobe pojmom a jeho manufaktúry na výrobu tkanín v Šaštíne zasa zásobovali cisársku armádu. Napriek obrovským majetkom však často vystupoval ako muž, ktorý si nepotrpel na dvorské cerémonie a sú...

40 minSEP 27
Comments
František Štefan Lotrinský ajeho baroková krajina vHolíči

Latest Episodes

Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?

Štyri desaťročia tvorila súčasť života v komunistickom režime a bariéru, ktorú sa zdalo takmer nemožné prekonať. Vari nič necharakterizovalo túto dobu lepšie než práve železná opona – ostro strážená hranica Československa s tzv. kapitalistickými krajinami – teda so západným Nemeckom a Rakúskom. Hoci mala chrániť, v skutočnosti držala vo väzení milióny ľudí. Pohraničná stráž, ktorá dozerala na pohyb v blízkosti hraníc, sa preto stala jednou z najrepresívnejších a najobávanejších zložiek režimu. Dokladajú to stovky zabitých ľudí, ktorí neuspeli vo svojej snahe prejsť na druhú stranu a dostať sa do slobodného sveta. Takáto hranica z ostnatého drôtu, napojeného na elektrické napätie, so strážnymi psami a pozorovateľňami na každom rohu bola tiež len pár kilometrov od Bratislavy. Dnes ju pripomína pamätník Brána slobody pod hradom Devín, na ktorom nájdeme mená všetkých, ktorí na týchto krvavých hraniciach zomreli. Ako fungovala obávaná Pohraničná stráž a v akom režime sa odohrával život v pohraničných obciach? A ako sa dnes staráme o historickú pamäť, ktorá poukazuje na zločiny komunizmu? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s Petrom Miklem z Ústavu pamäti národa. Tento diel podcastu Dejiny vychádza s podporou Bratislavského samosprávneho kraja, o jeho aktivitách na zachovanie historickej pamäti v okolí Bratislavy preto hovorí aj Ján Mitáč z oddelenia kultúry BSK.

51 min3 d ago
Comments
Ostnaté drôty, pozorovateľne a svorky psov. Ako vyzerala železná opona za Bratislavou?

Dejiny, americkí prezidenti: Pri zrode USA stál vojak Washington a učenec Jefferson

Stáli pri zrode americkej nezávislosti a rovnako aj pri zrode ústavy Spojených štátov. Už tradične ich označujeme za otcov zakladateľov a tento prídomok si aj po súčte všetkých pre a proti bezpochyby zaslúžia. George Washington, John Adams, Thomas Jefferson či James Madison – to sú veľké mená, ktoré nájdeme na veľkom množstve pamätníkov, no zároveň sú to prvé štyri položky na zozname amerických prezidentov. V dnešnom podcaste sa preto pozrieme bližšie aspoň na dve z týchto osobností – tak ako ich poznáme z ikonického Mount Rushmore. Kým George Washington si získal všeobecnú autoritu predovšetkým ako najvyšší veliteľ amerických vojsk počas vojny za nezávislosť, Thomas Jefferson sa presadil na najvyšší úrad aj vďaka svojmu renomé učenca a tvorcu kľúčových dokumentov. Čo teda vieme o mužoch, ktorí vložili do rodiacej sa novej Ameriky svoju generačnú pečať? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozpráv...

59 min1 w ago
Comments
Dejiny, americkí prezidenti: Pri zrode USA stál vojak Washington a učenec Jefferson

Netúžia po vyznamenaniach, ale po kontakte s ľuďmi. Ako dnes žijú vojnoví veteráni?

Každý jedenásty deň jedenásteho mesiaca v roku o 11 hodine sa vo Veľkej Británii zastaví na pár minút život. Ľudia si týmto spôsobom pripomínajú obete prvej svetovej vojny a v istom zmysle aj obete každej vojny. 11. november je aj u nás na Slovensku Dňom vojnových veteránov a jeho symbolom sa stal po celom svete vlčí mak. Hovorí sa, že tento neveľký červený kvet vyrastal na hroboch vojakov, ktorí padli počas bojov na západnom fronte. Nesmierne ľudské utrpenie, ktoré odštartovalo dramatické 20. storočie, tak vyjadruje tento drobný symbol a to naprieč všetkými krajinami, ktoré boli v minulosti rozdelené zákopmi, frontovými líniami i nenávistnou propagandou. Hoci k nám tento symbol a pripomienka tohto dňa prišli zo západných krajín, v rovnakej miere platia aj pre nás. Spomienka na padlých a starostlivosť o vojnových veteránov je súčasťou verejného života v každej civilizovanej krajine, o to viac, keď sa nás tieto vojnov...

29 min1 w ago
Comments
Netúžia po vyznamenaniach, ale po kontakte s ľuďmi. Ako dnes žijú vojnoví veteráni?

Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský

Omnes omnia omnino - všetci všetko a všestranne. Azda tak by sme mohli v krátkosti zhrnúť program a ideál človeka, ktorý celý život zasvätil úsiliu o rozvoj ľudskej osobnosti a jeho všeobecnej nápravy. Jan Amos Komenský je dnes už klasickou ikonou, ktorú sme sa naučili automaticky prijímať ako nespochybniteľnú autoritu akoby z hlbín vekov dozerajúcu na naše vzdelávanie a náš školský systém. Ak však odhliadneme od tohto klasického obrazu učenca, máme možnosť uvidieť aj obyčajného muža, ktorého život bol poznamenaný mimoriadne neistou dobou a veľkými osobnými tragédiami. Jan Amos Komenský bol politickým exulantom, ktorý sa pre svoje náboženské presvedčenie nemohol vrátiť do vlasti. Ešte ako mladý muž prišiel v dôsledku morovej epidémie o svoju prvú ženu a dve deti, sprevádzali ho pochybnosti, starosti o každodenný život i obavy z budúcnosti. Napriek tomu všetkému vytvoril monumentálne dielo, z ktorého sa dodne...

37 min2 w ago
Comments
Škola má byť dielňou ľudskosti, kázal Jan Amos Komenský

Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Hovoria si umelci, schádzajú sa v zafajčených krčmách, pivniciach či stodolách na vidieku, vedú poburujúce reči a provokácie proti socialistickému zriadeniu ČSSR. Aj takto by mohla znieť správa Štátnej bezpečnosti o príslušníkoch neoficiálnej kultúrnej scény, pre ktorých sa vžilo všeobecné označenie „máničky“. Tieto tzv. indivíduá s dlhými vlasmi a neuniformného zovňajšku predstavovali v Československu 70. a 80. rokov jeden z mála ostrovov slobody či pozitívnej deviácie. Hoci chceli len hrať svoju muziku, komunistický režim nad nimi dvíhal obočie, sledoval, vypočúval a neraz aj zatváral do väzenia. Táto neoficiálna druhá kultúra si však napriek rozhorčeným článkom v oficiálnej tlači či kampani Socialistického zväzu mládeže získavala svojich nadšených priaznivcov. Veď napokon v prostredí všeobecnej šedi normalizácie muselo toto zakázané ovocie chutiť o to viac. Ako sa formoval hudobný underground v komu...

34 min3 w ago
Comments
Máničky proti režimu. Ako sa v Československu rodil underground?

Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Bolo to posledné slávne obdobie sumerskej civilizácie, keď sa jej kultúrne a architektonické bohatstvo zhmotnilo do takých pamiatok ako je stále existujúci zikkurat boha Nannu v meste Ur v dnešnom južnom Iraku. Napokon, toto mesto dalo aj názov celej epoche. Tretia dynastia z Uru, ktorá zaznamenala svoj mocenský vzostup i pád na prelome 3. a 2. tisícročia pred n. l., dodnes fascinuje archeológov a historikov – priniesla prepracovanú štátnu správu, pôsobivú infraštruktúru a majestátne stavby, ktoré inšpirovali staroveké ríše aj v ďalších storočiach. Jej náhly koniec dodnes vyvoláva otázky, na ktoré sa snažia odpovedať aj slovenskí archeológovia. Čo nám z tohto ohromujúceho kultúrneho dedičstva zostalo a ako sa sumerská stopa prejavovala v dejinách Mezopotámie aj v ďalších epochách? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s historikom a archeológom Drahoslavom Hulínkom so Slovenského archeologického a histori...

42 minOCT 25
Comments
Majestátne zikkuraty, vyspelá ekonomika. Ako Sumeri dosiahli svoj civilizačný vrchol

Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Mýtický vladár Minos, nepreniknuteľný labyrint a v ňom ukrytá príšera Minotaurus, ktorú napokon v slávnej gréckej báji skolí hrdina Théseus. Pre milovníka histórie a gréckej mytológie sú to azda prvé asociácie, ktoré sa mu v mysli objavia pri spomienke na Krétu. Ešte väčšiu zvedavosť u návštevníka tohto krásneho ostrova uprostred Stredozemného mora vyvolá obrovský palácový komplex v Knósse s najstaršou trónnou sálou v Európe, s fantastickými farebnými výjavmi na stenách a s bludiskom chodieb a nádvorí. Napriek mimoriadne vysokej pozornosti historikov však o nositeľoch tejto dávnej kultúry doby bronzovej vieme málo. Vedci stále nerozlúštili ich písmo a aj preto o ich politickom či náboženskom živote môžeme zatiaľ vyslovovať jedine hypotézy. Čo teda vlastne vieme o minojskej civilizácii a čo znamenala vo svojej epoche? Jaro Valent z časopisu Historická revue sa rozprával s archeologičkou a egyptologičkou Veroni...

38 minOCT 18
Comments
Ženské božstvá a záhadné písmo. Čo vieme o minojskej Kréte?

Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Je to len zbytočná hystéria alebo nám na Slovensku hrozí skutočný bio masaker našich lesov? – to sú dve otázky a zároveň dve súradnice, v ktorých sa dnes pohybuje verejná diskusia o stave nášho životného prostredia. Pre každého z nás sú lesy asi najviditeľnejšou súčasťou obrazu našej krajiny, ten sa však za stáročia výrazne menil. Ani naša dnešná diskusia pritom nie je výnimočná či nová, podobne sa o stave lesov hovorilo aj v druhej polovici 18. storočia a výsledkom bola hoci menej známa, no o to významnejšia reforma panovníčky Márie Terézie. Tereziánsky lesný štatút, známy tiež ako Lesný poriadok, či omnoho ľudovejšie „Porádek hor“ v decembri oslávi 250 rokov. Výsledkom tejto mimoriadne úspešnej reformy bolo zachovanie a postupné rozširovania lesných porastov po celom vtedajšom Uhorsku. Ako sa postupom stáročí menil pohľad človeka na les? A ako sa osvietenej panovníčke Márii Terézii podarilo zastaviť ...

33 minOCT 11
Comments
Ako sa Mária Terézia rozhodla zachrániť uhorské lesy (repríza)

Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

Bielo-červeno-biela.to sú farby vlajky, ktorá dnes sprevádza protesty obyvateľov Bieloruska proti režimu Alexandra Lukašenka aich túžbu po slobode. Táto kombinácia farieb však do veľkej mieri sprevádza aj náš záujem asympatie ktejto síce nie príliš vzdialenej, ale oto viac stále neznámej krajine. Vtelevízii ina sociálnych sieťach sledujeme davy obyčajných ľudí vuliciach bieloruských miest, vyzbrojených jedine svojimi národnými symbolmi – historickou bielo-červeno-bielou vlajkou aznakom – Pahoňom, teda bielym jazdcom sdvojkrížom na štíte. Apýtame sa samých seba, čo otejto krajine aobieloruskom národe vlastne vieme? Na prvý pohľad sa môže zdať, že sa Bielorusko objavilo na mape Európe len nedávno po rozpade Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Aže teda ide onárod, ktorého štátnosť má len krátke trvanie. Ak sa však pozrieme hlbšie apozornejšie do minulosti, zistíme, že jeho prítomnosť je vdejinách strednej avýcho...

44 minOCT 4
Comments
Bojovali za svoj jazyk a kultúru, dnes Bielorusi bojujú za slobodu

František Štefan Lotrinský ajeho baroková krajina vHolíči

Poznáme ho predovšetkým ako manžela Márie Terézie, formálneho spoluvládcu a rímsko-nemeckého cisára. František Štefan Lotrinský bol však napriek množstvu svojich titulov mužom bez faktickej politickej moci. Napriek tomu sa aj do našich dejín výrazne zapísal ako nadaný podnikateľ a obchodník, ktorý neraz vypomáhal aj štátnej pokladnici vysokými pôžičkami. Vari najvýraznejšie sa jeho prítomnosť podpísala na panstve v Holíči a blízkom okolí. A nie je to len nádherný kaštieľ, postavený v duchu viedenského tereziánskeho klasicizmu, ale aj početné manufaktúry v okolí a unikátny štvorkrídlový žrebčín v Kopčanoch. Holíčska keramika sa práve vďaka schopnostiam a vytrvalosti Františka Štefana Lotrinského stala vo svojej dobe pojmom a jeho manufaktúry na výrobu tkanín v Šaštíne zasa zásobovali cisársku armádu. Napriek obrovským majetkom však často vystupoval ako muž, ktorý si nepotrpel na dvorské cerémonie a sú...

40 minSEP 27
Comments
František Štefan Lotrinský ajeho baroková krajina vHolíči
success toast
Welcome to Himalaya LearningClick below to download our app for better listening experience.Download App