Mohlo to vyzerať ako jediná dobrá správa v celej tejto pandémii. Vďaka koronavírusu sú obmedzené ekonomiky a keď sú obmedzené, menej ako ľudia znečisťujeme životné prostredie a menej vypúšťame aj skleníkových plynov, takže by nám to mohlo pomôcť v boji proti klimatickej zmene. Akurát sa teda zdá, že pandemický rok nám príliš nepomohol. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, aký mala vplyv pandémia na emisie skleníkových plynov, čo sa stane s vašim rúškom, keď je vlhké i a ako prežiť Vianoce čo najekologickejšie. Krátke správy z vedy Vedci už otvorili kapsulu s prachom z asteroidu Ryugu. Našli pritom oveľa viac vzoriek, ako pôvodne očakávali, dokonca okrem drobných prachových kusov narazili aj na väčšie, niekoľkomilimetrové časti telesa. Výskumníci dúfajú, že vzorky pomôžu porozumieť vzniku našej slnečnej sústavy. Rýchle kráčanie v úzkych koridoroch, paradoxne, zvyšuje riziko nákazy novým koronavírusom a nie ho znižuje. Vedci simulovali pohyb drobných kvapôčok a modely im ukázali, že úzke priestory a rýchly pohyb v nich v niektorých prípadoch zvyšujú riziko najmä pre deti. Astronómovia zrejme narazili na dosiaľ najstaršiu aj najvzdialenejšiu galaxiu vo vesmíre. Galaxia GN-z11 je tak ďaleko, že je vlastne na hranici pozorovateľného kozmu. Vedci teraz dúfajú, že nám môže prezradiť niečo o vesmíre starom len stovky miliónov rokov. Za kolaps dávnej Transoxanskej civilizácie na území dnešného Uzbekistanu a Tadžikistanu a Kirgizska nemohla invázia Mongolov vo vrcholnom stredoveku, ako sa vedci desaťročia domnievali. Nový výskum sedimentov zo zavlažovacích kanálov naznačuje, že dôvodom bola klimatická zmena. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Hovorí sa, že sú najlepším priateľom človeka: teda zrejme okrem iných ľudí. Vieme ich vycvičiť, vieme ich naučiť počúvať povely a často sa domnievame, že nám skrátka rozumejú. Lenže vedci teraz zisťovali, či psy naozaj rozumejú, keĎ na ne hovoríme. A výsledky nadšených psíčkarov asi veľmi nepotešia. Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo smiech pomáha prežiť šťastný život, ako by mal vesmírny pazúr čistiť obežnú dráhu Zeme aj prečo psy zrejme nerozumejú, keď na nich rozprávate. Krátke správy z vedy Na Zem sa vrátila kapsula so vzácnym materiálom z asteroidu. Vzorky z asteroidu Ryugu pristáli pomocou padáka v púšti v Austrálii. Tieto vzorky môžu vysvetliť pôvod života na Zemi a prispieť k pochopeniu vzniku slnečnej sústavy. Tohtoročný november bol najteplejším novembrom v histórii meraní. Počas jesene boli teploty v Európe zároveň tiež najvyššie v dejinách: od septembra do novembra boli o 1,9 stupňa Celzia vyššie než sú ich zvyčajné hodnoty za toto obdobie. Aj 40 rokov po svojom štarte prináša vesmírna sondy Voyager nové objavy. V medzihviezdnom priestore sondy narazili na nový druh elektrónov z kozmického žiarenia, ktoré urýchľujú šokové vlny pochádzajúce z erupcií na našom Slnku. NASA načrtla, aké budú vedecké ciele budúcich astronautov, ktorí poletia na Mesiac. Mali by napríklad priniesť späť 85 kilogramov mesačných vzoriek, možno aj vybudovať základy budúcej mesačnej základne. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Je to extrémne smutná správa. No možno najkrajší aurčite jeden znajobľúbenejších teleskopov končí. Observatórium Arecibo sa skrátka nedá opraviť, nie bez toho, aby sa pritom ohrozovali životy ľudí. So slávnym rádiotelskopom známym zfilmov izhľadania mimozemských inteligencií sa tak musíme pomaly rozlúčiť. Ja som Tomáš Prokopčák a počúvate Zoom, týždenný vedecký podcast denníka SME aRádia_FM. Tento týždeň sa dozvieme, prečo Arecibo končí, ako sa potvrdila takmer storočná hypotéza ofungovaní Slnka ikoľko sa musíte hýbať, aby ste vykompenzovali celodenné sedenie. Krátke správy z vedy Zrejme ukradli vzácne zápisníky Charlesa Darwina. Dva vzácne zápisníky zmizli zo zbierky knižnice britskej Cambridgskej univerzity. Zápisníky sa datujú do roku 1837 a knižnica ich hodnotu vyčíslila na niekoľko miliónov libier. Ľadovce na Mount Evereste sa zmenšujú, v snehu dokonca našli mikroplasty. Ukazujú to výsledky dvojmesačnej vedeckej expedície, v priemer sa ľadovce od roku 1960 zmenšili o sto metrov ročne. Nový výskum ukázal spätosť ľudského mikrobiómu s dynamikou nášho imunitného systému. Vedci zistili, že koncentrácie rôznych druhov imunitných buniek v našej krvi sa menia podľa prítomnosti rôznych kmeňov baktérií vnašom zažívacom systéme. Astronómovia možno narazili na stopy novej fyziky. V kozmickom mikrovlnnom pozadí narazili na anomáliu, ktorá môže znamenať že tmavá hmota a energia narušujú vesmírnu symetriu. To by mohlo viesť k vysvetleniu týchto záhad. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Vedieme vojnu. Tento zápas o prežitie je vlastne podstatou prirodzeného výberu a ten zase základným kameňom evolúcie. Vedieme takúto vojnu s mirkóbami, a tie zároveň medzi sebou. Bunky sa zase bránia pred nákazou vírusmi a tie sa pokúšajú meniť a mutujú. Áno, platí to v prírode aj pre nový koronavírus... otázkou teda je, či sa máme takýchto mutácií báť. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, či by sme sa mali báť nových mutácií koronavírusu, ako sa vplyv prostredia podpísal na našich dávnych príbuzných i ako mizne voda na Marse. Krátke správy z vedy Simulácie naznačujú, že samotné geoinžinierstvo nedokáže zastaviť globálne otepľovanie, ak bude naďalej rásť množstvo skleníkového plynu v atmosfére. Výskum totiž ukázal, že napríklad rozprášiť v stratosfére častice odrážajúce slnečné lúče pomôže len do istej miery, skleníkové plyny by totiž dokázali poškodiť aj túto vrstvu. Počasie na Jupiteri a Saturne sa môže riadiť inými mechanizmami ako počasie na Zemi. Modely ukázali, že počasie na týchto veľkých planétach riadia vnútorné, podpovrchové procesy planét, nie tie atmosférické. Ultrafialové žiarenie môže byť ešte väčším rizikom pre vznik rakoviny kože, ako sme sa domnievali. Pokusy na kvasinkách ukázali, že UV žiarenie spôsobuje širšie a nebezpečnejšie spektrum mutácií buniek, než sa vedci dosiaľ domnievali. Stavebné prvky potrebné na život sa mohli vyformovať ešte predtým, ako vznikli hviezdy. Niektoré jednoduché aminokyseliny totiž dokážu vzniknúť v podmienkach panujúcich v medzihviezdnych mrakoch, a to ešte predtým, ako sa sformujú prvé hviezdy a planéty. Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Myslím, že bezpečne môžem povedať, že kvantovej mechanike nerozumie nik. Tento slávny výrok kedysi mal vysloviť ešte slávnejší fyzik Richard Feynman. Nebudeme sa tu tváriť, že jej dnes porozumieme, ale môžeme to spoločne skúsiť. Počúvate špeciálne vydanie podcastu Zoom, v ktorom sa budeme rozprávať s fyzikmi Máriom Zimanom a Danielom Nagajom z Fyzikálneho ústavu Slovenskej akadémie vied. Obaja sa venujú kvantovému svetu, presnejšie kvantovému spracúvaniu informácií a, nuž, uvidíme, kam nás napokon debata o modernej fyzike zavedie. Tento podcast vám prináša Európska noc výskumníkov, ktorú môžete v tento pandemický rok sledovať online 27. novembra na webe www.nocvyskumnikov.sk Všetky podcasty denníka SME si môžete vypočuť na jednom mieste na podcasty.sme.sk.
Ryža je základná potravina. Možno najzákladnejšia zo základných, v mnohých častiach sveta je kľúčovou súčasťou jedálničkou. Lenže ryža má aj zlú vlastnosť: môže obsahovať arzén, a to v množstvách, ktoré násobne prekračujú bezpečné štandardy. Vedci ale ukázali návod, ako variť ryžu správne tak, aby sme sa tohto arzénu zbavili. Tento týždeň v podcaste Zoom spoznáme vedecký recept na varenie ryže, vyberieme sa do dávnych čias za zvieraťom pripomínajúcim spinku a zistíme, čo majú spoločné cvičenie s bojom proti rakovine. Krátke správy z vedy Rádioaktívne prvky, ktoré sa stávajú súčasťou kamenných planét pri ich vzniku, môžu byť kľúčové pre ich obývateľnosť. Naznačuje to nový výskum, ktorý ukazuje, že rádioaktívny rozpad prvkov ako tórium a urán spúšťa platňovú tektoniku a je dôležitý pre vznik ochranného magnetického poľa. Ako sa bude svet naďalej otepľovať, čoraz bežnejšie budú e...
Zatiaľ nemáme lieky ani vakcíny, takže bojovať s novým koronavírusom je extrémne ťažké. Potrebujeme dodržiavať opatrenia i vedieť rýchlo izolovať nakazených. Lenže, ako spoznať takých, ktorí nemajú žiadne symptómy? Vedci teraz vďaka umelej inteligencii prišli na spôsob: stačí len zakašľať. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako by sa dal odhaľovať nový koronavírus, vyberieme sa za metánom v Arktíde a dozvieme sa, že takzvané diétne nápoje vôbec nemusia byť zdravšie. Krátke správy z vedy Vedci narazili na nový spôsob, ako by sme mohli bojovať s odolnými baktériami rezistentnými voči našim antibiotikám. Pomôcť by mohli vírusy, ktoré by zabránili mikróbom odovzdávať si gény podporujúce ich odolnosť. Astronómovia teraz popísali extrémne podmienky na exoplanéte K2-141b. Na tejto planéte sú stokilometrové oceány lávy, skaly sa tam dokonca vyparujú, následne pršia a na telese fúka vietor rýchlosťou až...
Mesiac je výnimočné miesto. Nielenže to je jediné iné vesmírne teleso, po ktorom sa prechádzala ľudská noha, je to v prvom rade náš dôležitý sprievodca, o ktorom stále mnohé nevieme. Napríklad, že na jeho povrchu sa stále nachádza voda, čo je dôležitá správa pre budúcich návštevníkov. Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za vodou na našej prirodzenej družici, dozvieme sa, že ústna voda vás zrejme pred novým koronavírusom neochráni i pôjdeme do dávnej minulosti za príbehom istej nebezpečnej púte. Krátke správy z vedy Kozmická loď nesúca robotické vozidlo Perseverance je už na polceste k Marsu. Misia odštartovala 30. júla a na povrchu červenej planéty sa pokúsi pristáť 18. februára budúceho roku. Množstvo plastového odpadu v Stredozemnom mori sa do dvadsiatich rokov zdvojnásobí. Naznačuje to nový výskum, ktorý sledoval, ako bude toto znečistenie vyzerať v roku 2040. Dnes sa každoročne do mora dostane 230-ti...
Existuje najkratší možný čas? Nevieme, možno áno, možno nie. Ale teda, existuje najkratší merateľný čas? Teraz sa totiž podarilo odmerať dosiaľ najkratší časový úsek a trval niekoľko zeptosekúnd. Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký je najkratší odmeraný časový úsek, zistíme, ako sa tardigrady chránia pred silným ultrafialovým žiarením i či sa partneri po rokoch spolužitia na seba naozaj začnú podobať. Krátke správy z vedy Z dojčenských fliaš sa uvoľňujú milióny mikroplastov. Zistenia novej štúdie tak naznačujú, že deti na počiatku života môžu byť vystavené oveľa väčšiemu množstvu drobných kúskov plastu, ktoré majú od sto nanometrov až päť milimetrov. Remdesivir a iné lieky sú proti ochoreniu COVID-19 zrejme neúčinné. Látky remdesivir, hydroxychlorochín, lopinavir, ritonavir a interferon zrejme nefungujú, čo vyplýva z doteraz najväčšej, randomizovanej a kontrolovanej klinickej štúdie, kt...
Dýchame vzduch. A v tomto vzduchu potrebujeme kyslík. Lenže kyslík, to je len taký výstrelok a život na našej planéte potreboval množstvo rokov metabolizovať a fungovať - a to aj v časoch, keď kyslíka nebolo. Vedci teraz zistili, na aký iný prvok sa život musel spoľahnúť, a to aj pri fotosyntéze. Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme, ako si baktérie poradili s planétou bez kyslíka, dozvieme sa, aká je maximálna rýchlosť zvuku a vyberieme sa aj za novými evolučnými zmenami, ktoré sa dejú v ľudskom tele. Krátke správy z vedy Marihuana v tehotenstve môže mať dlhodobé následky na deťoch. Nový výskum na vzorke viac ako 11-tisíc detí našiel koreláciu medzi užívaním marihuany v tehotenstve a zvýšením psychotického správania u detí: objavovali sa prejavy ako zvýšená agresivita, hyperaktivita či sociopatia. Koronavírus zrejme dokáže blokovať signály bolesti. Nakazení preto necítia príznaky. To by mohlo byť jedným ...